Grnewald: Isenheimský oltár, ok. 1513-1515, drevo asi 336x599
- najväčie Grnewaldovo dielo, ktoré ho stačí plne reprezentova.
Dielo bolo objednané pre malé mestečko na pomedzí nemeckej a francúzskej kuilturnej oblasti bratsvom sv. Antonína; bratsvo ním zrejme chcelo priláka pútnikov.
V neskorogotickej tradícii krídlového oltára tu ide o kombináciu mažby a rezbou, ale na rozdiel od 15. stor. sa mažbe dostáva omnoho závanejí podiel, a po otvorení oltára sa objavuje sochárska práca, dielo Nicolausa von Hagenau. Na rozdiel od stredovekého oltára, rozdeleného na jednotlivé polia so samostatnými výjavmi, odohráva sa tu jednotný výjav, videný z jediného bodu a v spoločnom priestore.
Zavretý oltár vyjadruje mystérium obete. Uprostred obrovské, kruto zmučené telo Ukriovaného so skrútenými prstami, vžavo omdlievajúca Panna Mária, podopieraná sv. Jánom, skupina vyjadrujúca najväčiu mieru bolesti, pod kríom kžačí a spína k Spasitežovi ruky drobná sv. Mária Magdaléna, vrapo stojí osamotená a majestátna postava sv. Jána s baránkom, ktorý ukazuje na Krista: "On musí rás, - a ja sa umenova." (J3,30)
Pevné kridla po stranách nesú mohutné postavy sv. Antonína a sv. ebastiána, v ktorého obličaji vidíme maliarov autoportrét.
Predela pedstavuje Oplakávanie Krista.
So zavretým oltárom prudko kontrastuje prvé otvorenie, líčiace v radostnych farbách najpodstatnejie okamihy Kristovho ivota, Zvestovanie na žavom krídle, Narodenie Pána uprostred a Zmřtvychvstanie na pravom krídle.
( L931;137an.)